Počas cesty zazvonil telefón. Jeden z dvanástich prihlásených odstúpil pre zdravotné problémy. Jeho štyri úseky si tak museli rozdeliť ďalší členovia tímu. Táto správa tím na moment vyviedla z pohody, do ktorej sa snažili nastaviť. S nečakanou situáciou sa však rýchlo popasovali.

Rázovitá cesta
Večer šťastne dorazili do východoslovenskej metropoly, ubytovali sa a dali si ľahké jedlo. Na druhý deň ráno to celé vypuklo. „Jednotlivci a tímy štartovali v rôznych časoch. Organizátori to celé naplánovali tak, aby do cieľa účastníci dobiehali v približne rovnakých časoch. My sme štartovali o 8.40. Vedeli sme, že nás čaká náročná výzva,“ hovorí jeden z ťahúňov tímu, Miroslav Griflík, ktorý v kováčni pôsobí ako vedúci technickej prípravy výroby.

A veru čakala. Trasa dlhá 525 kilometrov viedla z centra Košíc cez Margecany, Spišský hrad, Levoču, Vrbov, Tatranskú Lomnicu, popri Štrbskom plese, cez Podbanské, Liptov, Oravu až po Zázrivú, Terchovú a Malú Fatru. Záverečný úsek smeroval cez Žilinu, Rajec a Čičmany ku Váhu, ďalej cez Trenčín, Nové Mesto nad Váhom a popod Malé Karpaty až do cieľovej Bratislavy. „Boli to skutočne krásne a zaujímavé úseky,“ opisuje Miroslav Griflík. „Bežali sme cez lesy aj asfalt, v horúcom a dusnom počasí, ale aj za dažďa, no potešilo nás, že búrky sa nám tentokrát vyhli.“

Dňom aj nocou
Beh nebol len fyzickou výzvou, ale aj testom tímovej súdržnosti. Účastníci sa na trati striedali dňom aj nocou, spali po chvíľkach v aute či vonku na karimatke, no vzájomne sa povzbudzovali. Výnimočné boli najmä nočné úseky v prirodzenom prostredí medveďov vo Vysokých Tatrách, resp. v Kvačianskej doline. „Medzi pretekármi boli pomerne veľké rozostupy, nebolo to ako klasický masový beh. Každý bojoval aj sám so sebou,“ priznáva Miroslav Griflík. „Ale práve tieto chvíle si zapamätáme najviac.“

Po 50 hodinách, 12 minútach a 22 sekundách dorazil tím do cieľa – všetci unavení, no šťastní a patrične hrdí na svoj úspech. V rámci svojej kategórie skončili na ôsmom mieste. Celkovo sa umiestnili na 42 mieste z 89 registrovaných tímov. Najväčším úspechom však bolo, že beh úspešne dokončili. „Každý z nás si siahol na dno svojich síl. Po pretekoch sme to museli poriadne dospať, ale ten pocit v cieli stál za to,“ uzatvára Miroslav Griflík. Tím HKS Forge tak opäť dokázal, že keď ide o výzvu – či už pracovnú alebo bežeckú – drží spolu a ide na plno.

DARINA KVETANOVÁ